Nanomateriály sú všade

Nanomateriály sa už mnoho rokov používajú na množstvo rôznych účelov, no nachádzajú sa aj v prírode. Napríklad v mrakoch popola zo sopiek, morskom vánku a v dyme z ohňa.

Inými slovami, nanomateriály sa nevyrábajú len v laboratóriu. Nanotechnológia však umožnila ľuďom vytvárať materiály, ktoré obsahujú nanoformy. A robíme to čoraz častejšie, lebo tieto materiály majú určité výhody, ktoré látky väčších veľkostí nemajú. 

Ak napríklad použijeme nano-oxid titaničitý na povrchovú úpravu záhradných plastových stoličiek, ich povrch sa bude sám čistiť. Na takom povrchu voda netvorí kvapky, ale jednotný vodný povlak. Nečistoty sa rozpustia vo vodnom povlaku a nasledujúci silný lejak ich jednoducho odstráni a stoličky vyčistí.

Veľkosť rozhoduje, ale nie je to jediná dôležitá vec

akže ide len o veľkosť? Áno i nie. Otázka, kedy sa materiál stáva nanomateriálom, nie je taká jednoduchá. Nanomateriál môže mať odlišné vlastnosti v porovnaní s rovnakou látkou vo veľkoobjemovej forme. To znamená, že materiál sa môže pri prechode z veľkoobjemovej formy do nanoformy zmeniť, ale to, pri akej veľkosti sa to stane, závisí od látky. 

Čo to teda presne je?

To je aj jedným z dôvodov, prečo je také ťažké dohodnúť sa na definícii nanomateriálov. Európska komisia definovala nanomateriály ako niečo, čo obsahuje častice s veľkosťou 1 až 100 nanometrov. Na porovnanie, chrípkový vírus na kľučke vašich dverí má dĺžku 100 nanometrov.

Iní tvrdia, že veľkosť v skutočnosti nie je najdôležitejšia. Myslia si, že definícia by sa namiesto toho mala zamerať na zvláštne vlastnosti nanočastíc. A ako už bolo povedané, tieto zvláštne vlastnosti sa nie vždy objavujú pri rovnakej veľkosti alebo presne pri veľkosti 100 nanometrov, takže definícia len na základe veľkosti je menej presná.