Preskoč na obsah

Chemické látky a zmena klímy

V celosvetovom meradle používame viac energie než kedykoľvek predtým, a to má závažný vplyv na svetovú klímu. Ale kým uvoľňovanie niektorých chemických látok do prostredia môže urýchliť zmenu klímy, chemické látky sú aj súčasťou riešenia.

Naša potreba energie nikdy nebola väčšia. Celosvetovo využívame viac energie než kedykoľvek predtým, a dopyt rýchlo rastie. Hospodársky rozmach rozvíjajúcich sa trhových hospodárstiev, rast populácie a naše zvyšujúce sa využívanie zariadení spotrebúvajúcich energiu patria medzi najdôležitejšie faktory.

Skleníkový efekt

Slnečné žiarenie pozostáva z viditeľného svetla, ako aj z ultrafialového, infračerveného a ďalších typov žiarenia, ktoré sú ľudskému oku neviditeľné.

Približne tretina žiarenia, ktorá zasahuje našu atmosféru, sa odráža naspäť do vesmíru od mrakov, ľadu, snehu, piesku a iných odrazových povrchov. Ďalšie dve tretiny absorbuje povrch zeme a atmosféra. Ako sa pôda, oceány a atmosféra otepľujú, opätovne vyžarujú energiu vo forme infračerveného tepelného žiarenia, ktoré prechádza atmosférou.

Plyny zachytávajúce teplo, ako oxid uhličitý (CO2), pohlcujú toto infračervené žiarenie a zabraňujú jeho rozptýleniu do vesmíru, v dôsledku čoho vzniká tzv. skleníkový efekt.

Hromadenie CO2 a ďalších skleníkových plynov v atmosfére je dominantným faktorom nedávnej zmeny klímy.

Skleníkové plyny ako produkt ľudskej činnosti

Odhaduje sa, že CO2 je zodpovedný za 64 % globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou. Ďalšie skleníkové plyny sa uvoľňujú v omnoho menšom množstve, ale aj tak významne prispievajú k celkovému otepľovaniu, keďže majú omnoho väčšiu schopnosť zachytávať teplo ako CO2. To je prípad metánu (CH4), ktorý je zodpovedný za 17 % globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou, a oxidu dusitého (N2O), ktorý tvorí 6 %.

Hlavné skleníkové plyny spôsobené ľudskou činnosťou a ich zdroje sú:

  • CO2 zo spaľovania fosílnych palív (uhlie, ropa a zemný plyn) - používaný pri výrobe elektriny, v doprave, priemysle a domácnostiach - a zmeny využívania pôdy ako odlesňovanie;
  • CH4 z poľnohospodárstva a skládok odpadu;
  • fluórované skleníkové plyny používané v priemysle - ako napríklad fluórovaný uhľovodík, plnofluórované uhľovodíky, fluorid sírový (SF6) a fluorid dusitý (NF3).

Čo robí EÚ pre zmiernenie zmeny klímy?

EÚ podniká kroky na mnohých úrovniach. Napríklad v oblasti fluórovaných plynov, ktoré k skleníkovému efektu prispievajú v menšej miere ako CO2, ale stále predstavujú dôležitý bod záujmu pri riešení zmeny klímy. Používajú sa v niekoľkých typoch výrobkov, napríklad v chladení, klimatizácii a tepelných čerpadlách. Ďalšími príkladmi sú plnofluórované uhľovodíky používané v kozmetickom a farmaceutickom priemysle, a fluorid sírový používaný v izolačných plynoch.

Aj keď sa fluórované plyny uvoľňujú do atmosféry v menších množstvách ako iné skleníkové plyny, sú mimoriadne účinné - spôsobujú 23 000-krát väčšie otepľovanie ako CO2.

Z toho dôvodu sa EÚ rozhodla kontrolovať ich používanie. Cieľom regulácie EÚ týkajúcej sa fluórovaných skleníkových plynov je zníženie emisií Únie o dve tretiny v porovnaní s úrovňami v roku 2014. Táto iniciatíva je súčasťou celkového cieľa EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov v roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Chemické látky sú všade – sú aj súčasťou riešenia

Chemické látky nie sú len súčasťou problému – sú aj súčasťou riešenia. Zdroje trvalo udržateľnej energie, ako slnečná energia, sú založené na využívaní chemickej inovácie, napríklad nanomateriálov.

Jednou z najväčších výziev spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie je otázka, ako zvýšiť ich životaschopnosť s pomocou riešení akumulácie energie. Napríklad najlepšie podmienky pre solárne panely sú v púšti, ale väčšina ľudí tam nežije. Veterné mlyny vytvárajú energiu aj v noci, kedy je naša spotreba energie najnižšia. Inými slovami, technológie na zlepšenie akumulácie a prepravy energie sú jednou z najdôležitejších oblastí výskumu, ktoré si vyžadujú inovácie.

Ďalšie informácie


Route: .live2