Vplyv na vodné organizmy - Chemicals In Our Life

Vplyv na vodné organizmy

Máme limity na emisie, ale mnoho chemických látok, ktoré sa dnes používajú, stále končia v životnom prostredí a v jazerách, riekach a oceánoch. Väčšina chemických látok nespôsobuje žiadne škody, ale nie je prekvapujúce, že chemické látky, ktoré sú škodlivé pre ľudí, môžu byť takisto škodlivé pre životné prostredie a živočíchy, ktoré žijú vo vodných ekosystémoch.

V Európe väčšina z nás považuje čistú vodu, čistý vzduch a čistú prírodu za samozrejmosť. Skutočnosť je však taká, že ak nie sú nebezpečné chemické látky náležite kontrolované, môžu sa uvoľňovať do prírodného prostredia. Toxické látky môžu poškodzovať ryby, ako aj ostatné voľne žijúce druhy, a môžu mať dlhodobé ekologické účinky.

Čo robí EÚ?

Okrem toho, že EÚ požaduje, aby boli látky klasifikované a označené ako nebezpečné s cieľom umožniť spotrebiteľom a pracovníkom ich bezpečné používanie, ak je riziko neprijateľne vysoké, prijíma prísnejšie opatrenia.

Príkladom je epoxypropyl neodekanoát (EPDA), ktorý sa používa vo farbách, lakoch, lepidlách a stavebných materiáloch. S touto látkou manipulujú predovšetkým pracovníci, ale môže sa nachádzať aj v náterových hmotách na spotrebiteľské použitie, ako sú laky na úpravu dreva a farby.

Na základe dôkazov už vieme, že je toxický pre vodné organizmy, existuje podozrenie, že spôsobuje genetické poruchy u detí a môže zapríčiniť aj alergické kožné reakcie.

To viedlo ku klasifikácii EPDA ako mutagénnej látky, čo znamená, že môže poškodzovať gény. Ak je látka veľmi nebezpečná, spoločnosti, ktoré ju vyrábajú, dovážajú alebo používajú, musia dodržiavať prísne pravidlá na ochranu životného prostredia a pracovníkov. Napríklad existujú prísne pravidlá pre obal EPDA, na ktorom musí byť jasne uvedená nebezpečnosť látky. Ak majú zamestnávatelia a pracovníci viac informácií, pri manipulácii s látkou sa môžu lepšie chrániť a môžu minimalizovať poškodenie životného prostredia aj vodných organizmov.

Ochrana voľne žijúcich živočíchov v povrchovej vode

Ďalším konkrétnym príkladom sú nonylfenoletoxyláty (NPE). Sú to látky používaný v niektorých textíliách a predstavujú riziko pre životné prostredie, najmä pre vodné druhy, ktoré žijú v povrchovej vode. Uvoľňujú sa do životného prostredia počas prania textílií. NPE sa používajú v odevoch, ale aj v rôznych druhoch doplnkov, interiérových textíliách, vláknach, priadzach, tkaninách a pletených paneloch.

Z dôvodu poškodzovania životného prostredia je táto skupina látok obmedzená podľa nariadenia REACH a po 3. februári 2021 nebude povolené jej uvedenie na trh nad určitou prahovou hodnotou v textíliách, ktoré by sa mali prať vo vode.

Ekologické alternatívy

Jedným z hlavných dôvodov zavedenia nariadenia REACH je ochrana životného prostredia pred znečisťovaním. Hlavnou prioritou agentúry ECHA a nariadenia REACH je podporovať priemysel v kontrolovanom používaní látok a v nahrádzaní nebezpečných látok menej škodlivými látkami.

Uhľovodíkové rozpúšťadlá sú látky, ktoré sa používajú vo výrobkoch, s ktorými sa stretávame každý deň, ako sú napríklad farby či pneumatiky. Môžu však negatívne vplývať na životné prostredie a na zdravie ľudí. V rámci výnimky na výskum a vývoj podľa nariadenia REACH skúmala jedna spoločnosť ekologické alternatívy tradičných uhľovodíkových rozpúšťadiel.

Tento výskum viedol k novým látkam, ktoré sú menej perzistentné vo vode a sú ľahšie biologicky rozložiteľné. Tieto nové ekologickejšie alternatívy sa uvádzajú na trh pre spoločnosti, ktoré chcú zmierniť svoj vplyv na prírodu.

V Európe platí aj rámcová smernica o vode, ktorá zhromažďuje všetky environmentálne právne predpisy a zabezpečuje, aby sme mali jasný cieľ v oblasti čistých vôd. Ak vás to zaujíma, môžete si prečítať ďalšie informácie o právnych predpisoch na odkaze uvedenom nižšie.